Insígnie obce

Pečať vznikla v minulosti z úradnej potreby overovať písomné dokumenty. Na území Slovenska sa s pečaťami miest na listinách stretávame v polovici 13. storočia. K rozšíreniu používania obecných pečatí došlo u nás v druhej polovici 18. storočia v dôsledku urbárskej reformy. Mnohé pečate obcí z toho dôvodu nachádzame hlavne na urbárských písomnostiach – urbároch a na listinách súvisiacich s vykonávanou investigáciou – kontrólou dodržiavania urbára a na písomnostiach obecnej samosprávy.
Erbovníctvo má pôvod v západnej Európe, kde sa zrodilo začiatkom 12. storočia. Bezprostredne bolo viazané na existenciu rytierského stavu a na jeho praktické potreby. Erby udeľoval panovník, boli symbolom stavu a výsad šľachtického majiteľa.
Mestské symboly sa na Slovensku objavujú už v 13. storočí. Boli súčasťou mestských pečatí, potrebných pri overovaní listín, čo priamo súviselo s rozvíjajúcou sa vlastnou administratívou. Spečaťovanie listín patrilo medzi najrozšírenejšie formy potvrdenia. Mestské symboly vznikali skôr ako erby.
Pečať nie je erbom. Obsahuje identifikačný symbol lokality a pre väčšinu obcí je základom tvorby erbu. Zobrazovanie obsahovalo celú škálu motívov. Od poľnohospodárskeho motívu, vinohradníckeho motívu, náboženského motívu, zamestnaneckého motívu až po zobrazenie zvierat, rastlín, architektúry atď.
Erb – znak je heraldické štítové znamenie, ktorého podstatou sú heraldické figúry – delenie štítu a štylizované obecné figúry – symboly. K úplnému zloženiu erbu patrí prilba, klenot a prikrývadlo. Heraldická tvorba vyžaduje používanie čistých a sýtych farieb a nepripúšťa tieňovanie farieb. Pravidlá heraldickej tvorby pripúšťajú používanie štyroch farieb (červená, čierna, modrá a zelená) a dvoch kovov – tinktúr (zlata a striebra, ktoré môže nahradiť biela a žltá farba). Môžu sa používať aj kožušiny (hermelín, kuna, veverička a sobol). Nefarebné zobrazenie erbu vyžaduje grafické zobrazenie šrafovaním, bodkovaním a práznou plochou. Nie je dovolené klásť farbu na farbu a kov na kov, ale vyžaduje sa striedanie kovu a farby.
Erb obce pochádza z pečate z roku 1782 s priemerom 32 mm, kde je Panna Mária zobrazená ako Kráľovná nebies, stojaca na polmesiaci, obklopená 6 hviezdami, v kruhopise pečate je nápis: APPIDVM DOBRAWODA. /Mestečko Dobrá Voda/. Táto pečať je odtlačená na urbárskej písomnosti z roku 1782.
Erb obce je zobrazený na modrom neskorogotickom štíte – tzv. španielskom štíte. Znázorňuje Assumptu – Nanebovzatú, (lat. Assunta – Nanebovzatá) – zrejme ide o podobu ženy – Panny Márie, ktorú opísal svätý Ján Evanjelista vo svojom Zjavení – Apokalypse, Zj. 12, 1: “Vtedy sa na nebi objavilo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd!” Koruna na hlave ženy svedčí o tom, že ide o Nanebovzatú – Kráľovnu nebies, asi pôvodné patrocínium dobrovodského farského kostola.