Farnosť

Dobrá Voda vznikla niekedy na rozhraní 13. a 14. storočia. Dobrovodská fara je iste jedna z najstarších na okolí i keď sa to písomnými dokladmi nedá dokázať. Cirkevná organizácia nadväzovala na politickú organizáciu zeme. Centrom politickej správy bývali hrady, ktoré sa stávali aj centrami cirkevnej správy a tak vznikali tzv. “hradské fary – parrocia castri”, ako najstaršie formy cirkevnej správy. Prvé kresťanské svätyne boly budované na hradoch a práve od latinského názvu hradu – “castelum“, dostali u nás kresťanské svätyne názov – kostol. Hradskej fare ako hlavnej podliehali všetky ostatné chrámy a fary.

Prvým známym farárom tu bol Tobiáš Urményi (1613). Cirkevnú matriku začal viesť v roku 1705 farár Georgius Bočkay – rodák z Chtelnice. Fara je postavená v susedstve kostola na svahu. Pri fare je veľká ovocná záhrada, v ktorej stál veľký kamenný včelín, pri ktorom Ján Hollý písal svoj Katolícky spevník. Mnohí farári sa tu venovali včelárstvu. Budova fary bola od základov obnovená v roku 1875 vtedajším miestnym farárom Mikulášom Oláhom za prispenia obce. Na priečelí farskej budovy sa nachádza pamätná tabuľa Jána Hollého z príležitosti 150 – tého výročia jeho narodenia z roku 1935. Autorom tejto tabule je akademický sochár Jozef Pospíšil. Pripomína, že na tejto fare prežil svoje posledné roky kňaz – básnik Ján Hollý, ktorý sa po katastrofálnom požiari v Maduniciach zriekol madunickej fary a s popáleninami a zničeným zrakom utiahol sa sem, k svojmu priateľovi dobrovodskému farárovi Martinovi Lackovičovi, známemu národovcovi a ľudomilovi, podporovateľovi “Tatrína”. V severnej izbe na fare zomrel Ján Hollý. Fara bola za kaplána Mgr. Miroslava Kováča s prispením obce a veriacich v rokoch 1996 – 97 kompletne zrekonštruovaná.