Obec Dobrá Voda leží v kotline medzi horami v severnej časti Malých Karpát na severozápadnom okraji Trnavského okresu, stred obce je v nadmorskej výške 248 m. n. m. a chotár od 212 –
Mená obcí a osád nevznikali náhodne, ľudia vkladali do nich často svoje najintímnejšie myšlienky pozorovania i túžby. Sotvaktorá pamiatka nám môže podať toľko informácii o talente a duševnej úrovni našich predkov ako táto. Najstarší názov obce –
Dedina sa v 17. storočí nazývala aj Podhradie. S týmto názvom sa stretneme v obecnej pozemkovej knihe v rokoch 1656 –
Obec Dobrá Voda sa nachádza v okrese Trnava, leží v severnej časti Malých Karpát, na juhovýchodnom okraji, vo vnútrohorskej Dobrovodskej kotlinke, obklopenej lesom, cez ktorú preteká potok Blava s prítokom Mariášom. Malé Karpaty patria do sústavy centrálnych západných Karpát. Sú v podstate pokračovaním Álp, patria k Alpsko-
Malé Karpaty po geologickej stránke zaraďujeme medzi jadrové pohoria. Ich jadro je zložené zo starších geologických hornín. Zastúpené sú v nich predovšetkým kryštalické bridlice a žula. Obalené sú sedimentálnymi horninami druhohorného triasu, tiež jury a spodnej kriedy. Z rozmanitých sedimentov sú tu zastúpené predovšetkým rôzne odrody vápencov, dolomitov, kremeňov, slieňov i pieskovcov. Dnešnú podobu nadobudli Malé Karpaty treťohorným pohybom kôry, hlavne v neogéne –
Brezovské Karpaty tvoria 20 km dlhú a 12 km širokú uzavretú vrchovinu. Budujú ju miocénne usadeniny, brekcie, zlepence, vápnité pieskovce, štrky a íly helvétu, triasové vápence a dolomity. Brezovské Karpaty tvoria okolo 500 m vysoké vrchy (Klenová –
Obec Dobrá Voda sa nachádza v Dobrovodskej kotline, priekopovej prepadline v Malých Karpatoch, v časti Brezovských Karpát, v pramenitej oblasti potoka Blavy, vo výškach od 220 do 320 m n. m.. Kotlina trojuholníkového tvaru je na severozápade ohraničená zlomovými svahmi z triasových vápencov a dolomitov. Výplň kotliny tvoria málo odolné, nepriepustné slienité íly helvétu. Odlesnený pahorkatinný povrch, pokrytý pararendzinou, je využívaný na polia, lúky a pasienky. Obec obklopuje planinový Dobrovodský kras, ktorý sa rozprestiera na ploche 80 kilometrov štvorcových, vo výške 430 –
Jaskyne a iné krasové zjavy sa vyskytujú len v horninách, ktoré sa vo vode rozpúšťajú. Je to predovšetkým vápenec, dolomit, sadrovec a soľ. Krasová zjavy na Slovensku sa vyvinuli vo všetkých horských skupinách, ktoré sú stavané z druhohorných triasových vápencov a spadajú do sústavy západných Karpát.Tab 2 Content Goes Here.
Celý chotár v pohorí sa skladá prevažne z triasových vápencov, (Dobrovodský kras), z mladších treťohorných zlepencov a pieskovcov tzv. jablonického typu. Dobrovodskú kotlinu vypĺňa tzv. karpatská formácia helvétu, čo sa odráža aj na zložení rastlinstva a živočíšstva.
Dobrovodská kotlina patrí do západokarpatskej kveteny, kde prevláda vplyv teplomilnej panónskej flóry. Kotlina je obklopená lesom, zloženým z dubových, bukových, smrekových a borovicových porastov. Kroviny sa uplatňujú prevážne len na okrajoch lesných celkov, na rúbaniskách, pri cestách a potokoch: maliny, černice, liesky, baza čierna, vŕby, atď.. Nachádzajú sa tu i jahody, huby a iné.
Veľmi bohatá a pestrá je kvetena chotára, ktorú môžeme rozdeliť podľa povahy chotára na flóru poľnú a horskú. Značnú časť chotára tvoria lúky a pasienky. Vykazuje značnú bohatosť druhov.
Z ekologického hľadiska väčšina druhov fauny patrí do formácie listnatého lesa a lesostepí. Žije tu pozoruhodné množstvo druhov mäkkýšov. Z hľadiska zdravotného treba upozorniť na hojný výskyt kliešťov. Na lúkach a pasienkoch pozorujeme veľké množstvo druhov kobyliek, koníkov, motýľov, chrobákov, mravcov, čmeľov atď..
Hojne sú zastúpené i obojživelníky, mloky, žaby i plazy.
Vtáctvo oživuje prírodu svojím spevom, čulým pohybom i farebnosťou.
Zverina v Malých Karpatoch i v rovinnej časti chotára je zastúpená (vysokou, čiernou i škodnou) zverou, ktorej počet sa neustále znižuje.
V jaskyniach žije špecifická jaskynná fauna, z ktorej sú najdôležitejšie netopiere.
V potokoch žijú viaceré druhy vodného hmyzu a rýb.
Obec leží v tektonickej línii, bola viackrát postihnutá zemetrasením.
Má hnedé, lesné a ilimerizované pôdy. Povrch a podnebné pomery spôsobujú nerovnomernú kvalitu pôdy. Chotár obce je dosť bohatý na stavebné suroviny, najmä hlinu, piesok a kameň, ktoré sa tu ťažili oddávna.
Územie má veľký dostatok povrchových i podzemných vôd a je zdrojom pitnej vody pre mesto Trnavu a okolie. Nakoľko okolité lesy zadržiavajú dostatok vlhkosti.
Obec sa nachádza v miernom klimatickom pásme a vyznačuje sa pravidelným striedaním ročných období. Priemerná ročná teplota dosahuje 7 –
Zrážky bývajú výdatné, priemerne dosahujú 800 mm. ročne, ale ich rozloženie nie je vždy rovnomerné.
Vodstvo Dobrej Vody patrí do povodia Váhu. Rieka Blava je 47,5 km dlhý pravostranný prítok Dudváhu nižinného charakteru, ktorý odvodňuje túto časť Malých Karpát. Pramení na Dobrej Vode v nadmorskej výške 268 m n. m., při rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie. Juhovýchodne od Bučian tečie južným smerom a pri Vlčkovciach vo výške 126 m n. m. sa ústi do Dudváhu a ten potom do Váhu. Plocha povodia Blavy meria takmer 266,4 km štvorcových. Dlhodobý ročný prietok je 0,350 metra kubického za sekundu. Najvyšší prietok je koncom jari a najnižší koncom leta.
V dobrovodskom chotári sa nachádza veľké množstvo prameňov /42/, najznámejší je prameň Blava (90 l/s), pri rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie. V súvislosti s výstavbou vodovodu bola zrušená Hlávka –
Rieka Blava sa v dokladoch v roku 1113 –
U ugrofínských strážcov na Dudváhu sa názov udomácnil vo forme Balavá. Neskoršie aj oni používali slovenský názov Blava.
V roku 1326 sal na Blave uvádza mlyn /super fluvium Balaua/.
Za Blavou je prameň Dežmar, pri ktorom kedysi komisia vyberala dežmu –
Smerom na severovýchod, asi 2 km pod horou, /330 m. n. m./ sa nachádza intermitujúci prameň, schovávací stoček –
Vulkanickú činnosť prejavujúcu sa zemetrasením bolo v minulosti cítiť na Dobrej Vode viackrát. Dosiaľ najaktivnejším ohniskom zemetrasení na Slovensku je oblasť Brezovských Karpát pri Dobrej Vode. Chotár obce sa nachádza na krížení hlbinných zlomov. Analýza dát po roku 1700 ukazuje, že približne každých 50 rokov sa tu vyskytuje zemetrasenie s intenzitou v epicentre väčšou alebo rovnajúcou sa 6 stup. MSK –
Najstaršie zaznamenané zemetrasenie bolo 25. januára 1348. V lančárskej cirkevnej matrike boli zaznamenané veľké zemetrasenia, ktoré postihli aj Dobrú Vodu 17. októbra 1805 a 15. júna 1815. Ďalšie zemetrasenia boli v rokoch 1763, 1810, 1897, 1904. Zatiaľ najväčšie bolo 10. januára 1906, (8,5 stup. MSK –
Od 10. januára –
Zemetrasenia sa objavili aj v nasledujúcich rokoch, ale už nie v takej miere (1914, 1930, 1955). V 30-