Menu
Obec Dobrá Voda
ObecDobrá Voda
rozšírené vyhľadávanie

Historický slovník

  • armálisti – zemania bez majetku, dostali len panovníkom písomne potvrdenú armálnu erbovú listinu, erb a nie majetok, poddaný povýšený panovníkom do šľachtického stavu za vojenské zásluhy alebo za zásluhy v službách magnátov, – slúžili vo vojenskej službe, v kráľovskej a verejnej správe, hierarchicky, právne, spoločensky a majetkovo stáli na konci feudalného rebríčka.
  • bán – po panovníkovi najvyšší feudálny hodnostár, najvyšší správny úradník v Chorvátsku, kráľovský miestodržiteľ v Chorvátsku, dedičný vládca v Bosne, titul guvernéra správnych oblastí – bánovín.
  • barón – člen kráľovskej rady, najnižší titul príslušníka vysokej šľachty, ktorý získal na základe majetku, nie rodu, dostal majetok priamo od kráľa a bol jeho vazalom, najvplyvnejší a najbohatší krajinský zemepán, ich povinnosťou bola vojenská služba – vydržiavali súkromné vojsko a bojovali pod vlastnou korohvou – zástavou, /veľký boháč/.
  • desiatok – dežma – cirkevná daň vyberaná v hodnote 1/10 úrody poľnohospodárskych produktov, zaviedol ju kráľ Štefan I. pred rokom 1031, neskôr vyberaná v peniazoch.
  • deviatok – nona – feudálna naturálna renta, daň poddaných zemepánovi odvádzaná v naturáliách vo výške 1/9 poľnohospodárskej produkcie, zaviedol ju kráľ Ľudovít z Anjou 11. decembra 1351, neskôr vyberaná v peniazoch.
  • dežmár – vyberač desiatkov.
  • dvorníci – remeselníci zaobstarávajúci služby pre kráľovský dvor alebo pre dvorce veľmožov.
  • dvorský krajinský sudca – iudex curiae regiae – zástupca palatína v správe kráľovského dvora, člen kráľovskej rady, predseda kráľovskej súdnej tabule.
  • familiár – drobný šľachtic v službách majetnejších šľachticov – v služobnom pomere – pán za vykonané služby poskytoval familiárom nie len spoločenskú a právnu ochranu, ale aj živobytie a neraz i pôdu, vykonával administratívne, súdne, správne, vojenské a remeselné služby na pánovom majetku.
  • gróf – príslušník vyššej šľachty, kráľovský úradník centrálnej alebo župnej správy, veľmož, ktorý vlastnil väčšie pozemkové majetky, grófi tvorili stredný stupeň veľmožského stavu, hierarchicky stáli za kniežatami pred barónmi, heraldicky príslušnosť ku grófstvu vyjadrovala deväťcípa koruna v klenote rodového erbu.
  • hradský veliteľ – maior exercitus – veliteľ hradských vojakov, zástupca hradského župana, viedol voj príslušného hradského župana.
  • hajtman – vyšší, samostatný veliteľ armády, oddielu alebo útvaru.
  • hlavný kancelár – summus cancellarius – člen tajnej i uhorskej rady, bol ostrihomský arcibiskup.
  • hlavný pokladník – summus thesaurarius – člen kráľovskej rady, správca kráľovského pokladu, sudca kráľovských miest, správca štátnych daní a kráľovských financií.
  • hradskí vojaci – jobbagiones castri – vojaci hradných panstiev.
  • janičiari – príslušníci elitného pechotného vojska osmanskej armády.
  • kancelár – cancellarius – vedúci úradu kancelárie svetského alebo cirkevného hodnostára, vyhotovoval listiny, predsedal kráľovskému súdu, krajinský hodnostár. Funkciu uhorského kancelára vykonával spočiatku stoličnobelehradský prepošt, neskôr ostrihomský arcibiskup.
  • kasnár – obilník, mal na starosti hospodárenie s obilím, hospodársky spravca, úradník na veľkostatku.
  • kastelán – castellanus – tretí zástupca hradského župana, správca hradu a k nemu patriacemu domíniu a veliteľ hradej posádky, zástupca majiteľa – po majiteľovi hradu bol najvyšším predstaviteľom hradného panstva, vykonával nad obyvateľmi hradu a podhradia tiež nižšie súdne pravomoci.
  • kľúčiar – správca hradu vrátane kuchyne.
  • knieža – správca kniežatstva, tento titul nosili i synovia panovníka a potenciálni dedičia vladárského stolca, alebo mladší bratia panovníka.
  • kráľovskí servienti – vojaci a kráľovskí služobníci.
  • krajinský sudca – judex curiae regiae – vysoký krajinský hodnostár, v zastúpení kráľa predsedal dvorskému súdu, zastupoval kráľa – člen kráľovskej rady.
  • kráľ – rex – titul panovníka, po cisárovi najvyššia monarchistická hodnosť, v Uhorsku bol kráľ hlavnou, rozhodujúcou a konečnou inštanciou vo všetkých štátnych záležitostiach.
  • kráľovská rada – najvyšší poradný a neskôr stavovský orgán v stredovekom Uhorsku.
  • kurfirst – ríšske duchovné alebo svetské knieža oprávnené voliť panovníka rímskej nemeckej ríše, držitelia ríšskych najvyšších úradov.
  • kurialisti – nižšia šľachta vlastniaca kúriu s pozemkom, zemania z dedín, slobodný sedliak používajúci panskú pôdu mimo urbársky pomer.
  • magister – za feudalizmu vysoký hodnostár na kráľovskom dvore.
  • magnát – /veľmož/, príslušníci vyššej šľachty, nositelia vysokých krajinských hodností.
  • miestodržiteľ – zástupca uhorského panovníka počas jeho neprítomnosti v krajine.
  • notár – notarius – úradná osoba poverená spisovaním alebo overovaním hodnoverných listín, mal na starosti agendu, viedol mestsku knihu, vyhotovoval zápisnice z rokovaní, testamenty, kúpno – predajné zmluvy, atď..
  • palatín – comes palatinus – najvyšší dvorský, krajinský hodnostár v Uhorsku, zástupca panovníka, organizoval denný život, zásobovanie a ochranu kráľovskej domácnosti, správca kráľovského dvora, zodpovedal za chod, hospodárenie a vnútorný poriadok, najvyšší sudca, veliteľ kráľovského vojska, predsedal krajinskému snemu, táto hodnosť bola udeľovaná doživotne.
  • personál – personalis – držiteľ osobnej kráľovskej prítomnosti, tretí hlavný sudca krajiny, opatrovateľ kráľovskej súdnej tajnej pečate, sudca vybraných slobodných kráľovských miest, člen uhorskej rady a miestodržiteľstva, predseda dolnej tabule snemu.
  • podžupan – vicecomes – zástupca župana, ochraňoval navonok práva stolice.
  • porta – základná daňová jednotka štátu vo feudálnom Uhorsku.
  • podželiari – subinguilinus – nemali vlastný dom, bývali v podnájme u sedliakov, /pastieri, služobníctvo, čelaď/ a neužívali ani urbársku pôdu, patrili medzi najnižšiu vrstvu dedinského obyvateľstva.
  • predialisti – nižší šľachtici v službách feudálov, vojaci usadení na majetkoch feudála, ktorí mali len prepožičanú pôdu.
  • prefekt – predstavený určitého správneho úradu, dozorca.
  • prísažní prísediaci – juratus assessor – pomáhali slúžnym pri výkone ich verejnoprávnych a sudcovských úlohách,
  • prísažní – jurati cives – členovia meskej rady, zúčastňovali sa na súdnych a verejnoprávnych konaniach, pomocníci slúžnych.
  • protonotár – justičný hodnostár, člen tabulárneho súdu, vyšetrujúci sudca.
  • provizor – hospodársky úradník – zabezpečoval účtovnú agendu, dočasný správca feudálneho panstva.
  • richtár – judex – predstaviteľ mestskej alebo obecnej samosprávy a súčasne nižšieho súdu, volený na obdobie jedného roku /norimberské právo/ alebo dedične – šoltýs – scultetus /magderurské právo/, reprezentoval město alebo obec navonok, zvolával zasadnutia meskej rady a predsedal jej, dedinskí richtári za výkon svojej funkcie boli zodpovední zemepánovi.
  • sedliaci – colonus – majetnejší poddaní usadení na zemepánskej pôde, užívatelia celých usadlostí, alebo jej časti, poddanskí obyvateľia – odvádzali feudálnu rentu /peňažnú, naturálnu a robotnú/, platili dane, sedliacky dom bol väčší a jeho súčasťou boli aj hospodárske objekty.
  • servienti – vazali uhorských kráľov – služobníci, povinní vojenskou službou v kráľovskom vojsku, bezprostrední vazali kráľov, členovia nižšej šľachty, drábi.
  • slobodníci – libertíni – kategória slobodného obyvateľstva, ktorá svoje postavenie, oslobodenie z povinností, získala za zásluhy, služby poskytnuté zemepánovi alebo vykúpením z poddanských povinností.
  • stoličný slúžny – judices nobilium – sudca kráľovských servientov – bol volenný na jeden rok, spravoval slúžne okresy, reprezentant samosprávy šľachtických pospolitostí.
  • stoličný notár – notarius ordinarius comitatus – stály a riadny funkcionár stoličnej samosprávy, zapisovateľ na sedrii.
  • taverník – tavernicus – /tovor – truhlica/ – správca kráľovského pokladu, krajinský hodnostár, spravoval finančné záležitosti panovníka /kráľovské dôchodky a príjmy/ – predstavený nižších hospodárskych úradníkov – dohliadal na dodržiavanie práva a povinností – člen kráľovskej a miestodržiteľskej rady.
  • tridsiatok – druh pohraničného cla, poplatok za dovážané a vyvážané tovary/3.33 % hodnoty tovaru/.
  • usadlosť – daňová jednotka a základná výmera poľnohospodárskej pôdy – veľkosť závisela od bonity pôdy.
  • veľmoži – držitelia pozemkového vlastníctva udeľovaného kráľom, zastávali najvyššie krajinské úrady, šľachtické tituly veľmožov podľa poradia: kniežatá, grófi, baróni.
  • zemania – stredná a nižšia, drobná šľachta, držiteľ slobodného pozemkového vlastníctva.
  • želiari – inguilinus – vlastnili menší dom s kúskom poľa menším ako 1/8, od ktorého platili zemepánovi, najchudobnejšie vrstvy poddaného roľníckého obyvateľstva.
  • župan – comes – predstaviteľ župy ako správneho obvodu, staral sa o správu štátnych príjmov, zhromažďoval a do pokladnice panovníka odvádzal všetky dane, poplatky a dávky vybrané na území špánstva, kráľovský zástupca na území komitátu, rozhodoval všetky spory medzi obyvateľmi, dbal na dodržiavanie zákonov, presadzoval kráľovú vôľu a nariadenia.

O našej dedine

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1820 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1730. Dobrá voda bola centrom Dobrovodského panstva, neskôr bola spravovaná z Chtelnice (rod Erdödy) a následne zo Smolenického zámku (rod Pálffy). Administratívne patrila pod Trnavské biskupstvo, Ostrihomské arcibiskupstvo a Nitriansku župu v Rakúsko-Uhorsku.

Nad obcou sa nachádza zrúcanina hradu Dobrá voda.