Menu
Obec Dobrá Voda
ObecDobrá Voda
rozšírené vyhľadávanie

Pamiatky v obci

Špitál – nemocnica

Bola založená v roku 1849, o čo sa zaslúžil farár Martin Lackovič, ktorý kúpil pre nemocnicu malý dom a daroval 100 zlatých na jej údržbu. Dobrovodský farár bol oprávnený z dobrovodských občanov voliť členov Správy špitála a títo majú povinnosť starať sa aj o čistotu kostola a za dobrodincov špitála pomodliť sa denne 4 Otčenáše a Zdravas Mária. Špitál mal majetok 700 zlatých. Špitál volali i chudobincom, lebo sa tam zdržovali starí a opustení ľudia, ktorý nemali na staré kolená, kde dokončiť svoj život. Popri sociálnej starostlivosti poskytovala aj zdravotnícke služby. Výdavky sa hradili z úrokov chudobinského kapitálu a almužien. Existovala do začiatku 20. storočia.

Kaplnka

Kaplnka Najsvätejšej Trojice pod Mariášom je jednopriestorová, baroková, nachádza sa pri krasovej vyvieračke Mariáš. Pochádza z roku 1730, kedy ju dal postaviť Juraj Pavlovič, miestny občan. V deň sv. Trojice sa tu odbavujú pobožnosti, ktorých sa v hojnom počte zúčastňujú i veriaci z okolia.

Židovský cintorín

Nachádza sa pod hradom, Pod šibeničným vrchom tam bolo popravisko (šibenica). Na cintoríne sa zachovalo asi 27 náhrobkov popísaných v hebrejčine.

Starý kostol a cintorín

Pôvodne stál v obci gotický kostol uprostred múrom ohradeného cintorína, na ktorom sa pochovávalo do roku 1778. V roku 1770 bol zriadený na sever od obce na južnom svahu Kostolnej hôrky nový cintorín, na priestranstve za farskou záhradou, na ktorom sa nachádza aj veľký kamenný kríž s letopočtom 1770. Na cintoríne sa nachádzajú aj staršie pomníky, ktoré vytesali miestny kamenári v štýle zľudovelého baroka. Základ pomníka tvorí srdce, na ktorom stál kríž.
Tu bol pochovaný v apríli 1849 aj Ján Hollý.
Cintorín bol v roku 1887 rozšírený o východnú časť. Väčšinu pomníkov, ktoré sa tu nachádzajú, zhotovili práve dobrovodskí kamenári.
Cirkevná vizitácia z roku 1634 popisuje kostol vo svätyni, ktorého je krásne pastfórium, ako je usporiadaný a v čistom stave, vybavený všetkým potrebným. Ďalšia vizitácia, ktorú vykonal arcidiakon Ján Cherlay /Kerlay/, popisuje farnosť Dobrá Voda i jej kostol Panny Márie. Podľa toho na hlavnom mariánskom oltári bolo krásne vypracované tabernákulum, bočné oltáre boli zasvätené sv. Jurajovi /vľavo/ a sv. Anne /vpravo/, pričom kostol mal dva pozlátené kalichy, cibórium a pacifikál, jemne vypracovanú monštranciu atď. Kostol mal vo veži dva zvony. Aj napriek mnohým opravám v polovici 18. storočia už veľmi podliehal zubu času, takže bol už na spadnutie.

Kostol narodenia Panny Márie

Chrám je stredisko náboženského a kultúrneho života obce, zväzoval obec do jednoty. Kostol je postavený na mieste staršieho gotického kostola, okolo ktorého v ohrade bol cintorín. Tento nový jednoloďový pozdĺžny kostol v klasickom slohu, s polygonálnym uzáverom a vežou postavenou na osi kostola, začali stavať v roku 1788, ale dostavali ho až v roku 1819. Posvätený bol v roku 1820. Je zasvätený Narodeniu Panny Márie a zasväteným sa dal pod jej ochranu.
Presbytérium a loď sú zakryté pruskými klembami. Exterier je členený lizénami. Veža je vstavaná do fasády kostola a je zakrytá ihlancovou klasicistickou strechou. Kostol bol v roku 1906 pri zemetrasení veľmi poškodený. V roku 1907 bol za pána farára Vojtecha Rudroffa obnovený. V kostole boli tri zvony. Dva z nich v roku 1916 zrekvirovali. Nové zvony boli uliate v Trnave /firma Fischer/ a v roku 1921 vysvätené. Prehnitý krov so šindľovou strechou vymenili v roku 1923.
Vnútorné zariadenie kostola je neorománske. Hlavný oltár /tirolská práca/, uprostred s obrazom Narodenia Panny Márie, ktorý je namaľovaný na plechu, je celý drevený, so stĺpovou architektúrou, nad ktorou na hlaviciach spočíva oblúk, nadstavený po okrajoch formami vežičiek a uprostred s kupolkou na otvorených stĺpikoch. Po bokoch hlavného oltára sú drevené plastiky svätcov: sv. Ladislava a sv. Štefana Kráľa. V kostole sa nachádzajú ešte drevené plastiky sv. Jozefa, sv. Antona a sv. Terezky Ježiškovej.
Okná sanktuária sú hore zaoblené, majú novšie železné delenie.
Nad sakristiou je veľké oratórium, v ktorom sa nachádza stará farská knižnica. Na triumfálnom oblúku je maľba od akademického maliara Edmunda Massányiho z Nitry /15. januára 1907 Nitra – 29. novembra 1966 Nitra/, ktorý je autorom aj celej výmaľby farského kostola. Táto maľba znázorňuje adoráciu Boha Otca, obklopeného svätcami, pred ktorými sú dobrovodskí veriaci, mužovia i ženy s deťmi v dobrovodskom kroji, medzi ktorými na ľavej strane vidieť v kňazskom rúchu – v reverende, dôstojnú postavu nesmrteľného bernolákovského básnika Jána Hollého, ktorý tu na Dobrej Vode prežil posledné roky svojho plodného, ale aj neľahkého života.
V kostolnej lodi sa nachádzajú dva bočné oltáre, vľavo oltár Panny Márie Lurdskej a vpravo Božského Srdca Ježišovho, ktoré svojimi formami harmonizujú s hlavným oltárom, len sú o niečo menšie a skromnejšie vo výzdobe.
V kostole sa nachádza aj pekná krížová cesta vyrobená v Tirolsku na konci 19. storočia a kamenná krstiteľnica kalichového tvaru datovaná rokom 1604. Pôvodne kostol vymaľoval pezinský maliar Augustín Bárta. V závere lode je priestranný chór s klasicistickým organom, pochádzajúcim z roku 1830, ktorý bol prestavaný v roku 1936 výrobcom a opravárom organov Otakarom Važanským z Nitry /22. marca 1890 Ždanice – 2. decembra 1979 Nitra/. Autorom tohto organu bol organár Martin Šaško /28. apríla 1807 Brezová pod Bradlom – 20. februára 1893 Brezová pod Bradlom/. Jeho nástroje vynikali plným zvukom, spoľahlivosťou a trvácnosťou. Kostolnú vežu v roku 1850 opatrili hodinami. Pred kostolom stoja mohutné gaštany, spod ktorých je utešený pohľad na celé námestie a na Ringovú ulicu.

Pamiatky a pomníky

K historickému obrazu Slovenska neodmysliteľne patrí aj drobná architektúra a plastika. Jej vznik, vývoja zakomponovanie do života prostého človeka prebiehalo pozvoľna, nenásilne, v zhode s dobovou filozofiou a možnosťami spoločnosti.
Barokové obdobie prinieslo do našich osád, miest a voľnej prírody bohatstvo nových umeleckých diel. Začína sa vyvíjať celý rad stredovekých a barokových svätcov, ktorí majú pôsobiť na ľudí. Kríže a sochy na podstavcoch, na križovatkách, pri vstupe do dediny, pri mostoch, na námestiach a cintorínoch boli považované za sväté. Ľud v nich videl božskú silu, pre ktorú boli uctievané a vyprosoval si pri nich pomoc a ochranu.
Výraz svojmu náboženskému cíteniu dali občania aj postavením mnohých cirkevných pomníkov a krížov.
Obzvlášť si ctili sv. Jána Nepomuckého – /16. mája/, patrón mlynárov, rybárov, vôd, mostov. (Bol uctievaný aj ako ochranca proti povodniam, ochranca hospodárstva – úrody, a je i patrónom bezpečného cestovania a šťastného návratu, preto sú jeho sochy umiestňované na rázcestiach a na mostoch. Bol znázorňovaný ako kňaz v reverende so štólou, biret na hlave, palma, kniha a kríž v ruke).
Sú tu pomníky zasvätené aj Panne Márii – patrónke všetkých krajín Uhorska. (Marianský motív bol výrazom vďaky za ochranu pred morom, živelnými pohromami a nepriateľom. Marianské stĺpy bývali umiestnené väčšinou pred kostolom. Madona je prostredníkom medzi ľuďmi a Bohom. Svojou povahou Božej Matky mala pôsobiť na city ľudu a privádzať ho v pokore k Bohu.).
Sv. Vendelínovi – /20. októbra/, patrónovi dobytka, pastierov a sedliakov, (Znázorňoval sa ako pastier s klobúkom, v plášti, s palicou v ruke, s ovcou alebo kravou pri nohách. Uctieva sa ako ochranca proti nákazlivým chorobám dobytka).
Sv. Jozefovi – /19. marca/, patrónovi remeselníkov, tesárov, manželov a kresťanských rodín. Manžel Panny Márie a pestún Ježiša Krista. (Býva znázorňovaný s dieťaťom Ježišom v náručí alebo s tesárskym náradím.)
Pred kostolom sa nachádza veľká baroková, kamenná socha na pamiatku Sedembolestnej Panny Márie Šaštínskej, patrónky Slovenska z roku 1748. Socha na pilóne je ohradená štyrmi kamennými stĺpmi navzájom spojenými reťazou.
Množstvo prícestných sôch a krížov, ktoré tu občania stavali z vďaky k Bohu, za božiu pomoc, odzrkadľuje ich pevnú katolícku vieru. Kríž je znakom utrpenia, preto sa stavali zväčša na mieste, kde sa udiala tragická udalosť (náhla smrť, zabitie bleskom).
V baroku sú typické morové stĺpy, ktoré sa stavali po morových epidémiách, ako vďaka za žijúcich alebo na ochranu proti moru.
Pomník padlým v prvej svetovej vojne /1914 – 1918/ bol postavený dobrovodskými kamenármi /Pripko/ a padlým v druhej svetovej vojne /1939 – 1945/.

Dobrovodský pranier

Meno Švehla je vyryté i na pranieri, ktorý stojí pri rímskokatolíckom kostole. Na pranieri boli železné putá, ktorými pripútali previnilcov a ľudia, čo išli okolo nich, mohli im spôsobovať rôzne príkoria, posmievať sa im, opľuť ich a hádzať do nich blato. Na pranieri je vyrytý i rok 1718 – asi rok jeho vzniku. Kamenný pranier je vysoký osem stôp. V súčasnosti pranier už nestojí na pôvodnom mieste. Praniere sa zhotovovali už v stredoveku, nachádzali sa v strede obcí a mestečiek, na verejne prístupných miestach. K pranieru sa pripútavali previnilé osoby, ktoré boli istý čas ponechané na verejnú potupu alebo fyzicky trestané. Pranier postihoval páchateľa trestného činu osočovania, krádeže, deliktov proti mravopočestnosti, atď.

Obec

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1

O našej dedine

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1820 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1730. Dobrá voda bola centrom Dobrovodského panstva, neskôr bola spravovaná z Chtelnice (rod Erdödy) a následne zo Smolenického zámku (rod Pálffy). Administratívne patrila pod Trnavské biskupstvo, Ostrihomské arcibiskupstvo a Nitriansku župu v Rakúsko-Uhorsku.

Nad obcou sa nachádza zrúcanina hradu Dobrá voda.