Flóra a fauna

Celý chotár v pohorí sa skladá prevažne z triasových vápencov, (Dobrovodský kras), z mladších treťohorných zlepencov a pieskovcov tzv. jablonického typu. Dobrovodskú kotlinu vypĺňa tzv. karpatská formácia helvétu, čo sa odráža aj na zložení rastlinstva a živočíšstva.

Dobrovodská kotlina patrí do západokarpatskej kveteny, kde prevláda vplyv teplomilnej panónskej flóry. Kotlina je obklopená lesom, zloženým z dubových, bukových, smrekových a borovicových porastov. Kroviny sa uplatňujú prevážne len na okrajoch lesných celkov, na rúbaniskách, pri cestách a potokoch: maliny, černice, liesky, baza čierna, vŕby, atď.. Nachádzajú sa tu i jahody, huby a iné.
Veľmi bohatá a pestrá je kvetena chotára, ktorú môžeme rozdeliť podľa povahy chotára na flóru poľnú a horskú. Značnú časť chotára tvoria lúky a pasienky. Vykazuje značnú bohatosť druhov.

Z ekologického hľadiska väčšina druhov fauny patrí do formácie listnatého lesa a lesostepí. Žije tu pozoruhodné množstvo druhov mäkkýšov. Z hľadiska zdravotného treba upozorniť na hojný výskyt kliešťov. Na lúkach a pasienkoch pozorujeme veľké množstvo druhov kobyliek, koníkov, motýľov, chrobákov, mravcov, čmeľov atď..
Hojne sú zastúpené i obojživelníky, mloky, žaby i plazy.
Vtáctvo oživuje prírodu svojím spevom, čulým pohybom i farebnosťou.
Zverina v Malých Karpatoch i v rovinnej časti chotára je zastúpená (vysokou, čiernou i škodnou) zverou, ktorej počet sa neustále znižuje.
V jaskyniach žije špecifická jaskynná fauna, z ktorej sú najdôležitejšie netopiere.
V potokoch žijú viaceré druhy vodného hmyzu a rýb.

Obec leží v tektonickej línii, bola viackrát postihnutá zemetrasením.
Má hnedé, lesné a ilimerizované pôdy. Povrch a podnebné pomery spôsobujú nerovnomernú kvalitu pôdy. Chotár obce je dosť bohatý na stavebné suroviny, najmä hlinu, piesok a kameň, ktoré sa tu ťažili oddávna.
Územie má veľký dostatok povrchových i podzemných vôd a je zdrojom pitnej vody pre mesto Trnavu a okolie. Nakoľko okolité lesy zadržiavajú dostatok vlhkosti.