Obec Dobrá Voda leží v kotline medzi horami v severnej časti Malých Karpát na severozápadnom okraji Trnavského okresu, stred obce je v nadmorskej výške 248 m. n. m. a chotár od 212 – 576 m. n. m.. Je najvyššie položenou obcou v Trnavskom okrese. Výmera chotára je 3298 ha.
Mená obcí a osád nevznikali náhodne, ľudia vkladali do nich často svoje najintímnejšie myšlienky pozorovania i túžby. Sotvaktorá pamiatka nám môže podať toľko informácii o talente a duševnej úrovni našich predkov ako táto. Najstarší názov obce – JOKEW pochádza z roku 1394. V roku 1436 sa dedina nazýva slovenským názvom Dobrawoda, neskôr sa obec uvádzala pod názvom Jókö (Joko, Jó-ko, Jókeo), čo v preklade z maďarčiny znamená Dobrý Kameň. Názov bol pravdepodobne odvodený od kameňa, z ktorého dobrovodskí kamenári zhotovovali úžitkové predmety a náhrobné kríže.
Dedina sa v 17. storočí nazývala aj Podhradie. S týmto názvom sa stretneme v obecnej pozemkovej knihe v rokoch 1656 – 58. Takéto pomenovanie dostávali obce, ktoré ležali pod hradmi alebo v ich blízkosti. Spomínaný názov sa však natrvalo neujal, pretože sa používal aj názov Dobrá Voda. Dôkazom je i privilégium kráľa Leopolda z roku 1697 pre obyvateľov obce, v ktorom názov obce je Dobravoda.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
O našej dedine
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1820 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1730. Dobrá voda bola centrom Dobrovodského panstva, neskôr bola spravovaná z Chtelnice (rod Erdödy) a následne zo Smolenického zámku (rod Pálffy). Administratívne patrila pod Trnavské biskupstvo, Ostrihomské arcibiskupstvo a Nitriansku župu v Rakúsko-Uhorsku.
Nad obcou sa nachádza zrúcanina hradu Dobrá voda.