Menu
Obec Dobrá Voda
ObecDobrá Voda
rozšírené vyhľadávanie

Vodopis

Vodstvo Dobrej Vody patrí do povodia Váhu. Rieka Blava je 47,5 km dlhý pravostranný prítok Dudváhu nižinného charakteru, ktorý odvodňuje túto časť Malých Karpát. Pramení na Dobrej Vode v nadmorskej výške 268 m n. m., při rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie. Juhovýchodne od Bučian tečie južným smerom a pri Vlčkovciach vo výške 126 m n. m. sa ústi do Dudváhu a ten potom do Váhu. Plocha povodia Blavy meria takmer 266,4 km štvorcových. Dlhodobý ročný prietok je 0,350 metra kubického za sekundu. Najvyšší prietok je koncom jari a najnižší koncom leta.
V dobrovodskom chotári sa nachádza veľké množstvo prameňov /42/, najznámejší je prameň Blava (90 l/s), pri rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie. V súvislosti s výstavbou vodovodu bola zrušená Hlávka – otvorený prameň – bol zabetónovaný a ohradený.
Rieka Blava sa v dokladoch v roku 1113 – Zoborská listina, uvádza ako “aqua Blavva“, roku 1229 aqua Balaua, roku 1258 aqua Baluva, a v roku 1268 ako rivus Boloua /Bolova/. Názov rieky Slovania pravdepodobne prevzali ešte od predslovanského obyvateľstva /Bl/ a pripojili k nemu len slovanskú príponu –ava /Belavá ?/ tak, ako sa to stalo aj pri názve rieky Nitra /Nitrava/. V minulosti v nej bolo mnoho rýb a rakov.
U ugrofínských strážcov na Dudváhu sa názov udomácnil vo forme Balavá. Neskoršie aj oni používali slovenský názov Blava.
V roku 1326 sal na Blave uvádza mlyn /super fluvium Balaua/.
Za Blavou je prameň Dežmar, pri ktorom kedysi komisia vyberala dežmu – poplatok /desiatok/. Pri vyberaní desiatkov dochádzalo často k sporom medzi dežmárom a poplatníkmi o tom, čo podlieha dežmovaniu. Dežmári sa snažili vybrať čo najviac druhov naturálnych produktov, dedinčania zase presný opak. Z toho vznikalo veľa nepríjemností. Kráľ Vladislav II. vo svojom 3. dekréte z roku 1498 nariadil z úrody poľnohospodárskych produktov –ovocia, vína, pšenice, ovsa, a domáceho zvieratstva vyberať desiatok. /Podľa ľudovej tradície jedna žena vraj zabila jedného dežmára – pána z vyberajúcej komisie a od tej doby vraj obec neplatila daň. Dežmári – pánski úradníci chodili po žatve z obce do obce a oddeľovali z úrody zemepánsky deviatok a cirkevný desiatok/. Na tom mieste stojí dnes pomník s nápisom: EX VOTO IOANES ONDREICOVICZ ANNO 1752 DIE 10 MAI. Prameň obložili okolo roku 1813 štvorhrannými kameňmi.
Smerom na severovýchod, asi 2 km pod horou, /330 m. n. m./ sa nachádza intermitujúci prameň, schovávací stoček – občasná vyvieračka Pod Bachárkou – chránený prírodný výtvor na výmere 3,47 ha, s výdatnosťou 20 – 120 l/s. /13 minút tečie a 18 netečie/. Podľa legendy sa prameň skrýva pred nepoctivými ľuďmi a nedá sa im napiť.

O našej dedine

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1820 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1730. Dobrá voda bola centrom Dobrovodského panstva, neskôr bola spravovaná z Chtelnice (rod Erdödy) a následne zo Smolenického zámku (rod Pálffy). Administratívne patrila pod Trnavské biskupstvo, Ostrihomské arcibiskupstvo a Nitriansku župu v Rakúsko-Uhorsku.

Nad obcou sa nachádza zrúcanina hradu Dobrá voda.