Menu
Obec Dobrá Voda
ObecDobrá Voda
rozšírené vyhľadávanie

Ľudová strava

Strava patrí k základným životným potrebám človeka. Charakter stravovania ovplyvňovali predovšetkým geografické a hospodárske danosti prostredia. Skladbu jedál v jednotlivých rodinách podmieňovalo aj ich sociálno-ekonomické postavenie. V chudobných domácnostiach pripravovali jednoduché jedlá, ktoré sa častokrát opakovali, kým v bohatších rodinách sa jedálny lístok vyznačoval väčšou pestrosťou. Jedlo sa väčšinou to, čo sa doma dorobilo, buď na poli alebo v záhradke /obilniny, strukoviny, zemiaky, zelenina a ovocie/ a čo sa doma dochovalo /bravčové mäso, hydina, domáce zajace, mlieko a mliečne výrobky/.
Strava bola predovšetkým varená, pripravovaná na otvorenom ohnisku. Hlavnou surovinou na prípravu jedál bola múka. Na varenie a pečenia sa používala šrotová múka, z raže /slíže, šúľance, tašky, báleše/. K tradičným múčnym jedlám sa radia varené cestoviny, ktoré v minulosti patrili medzi najrozšírenejšie jedlá slovenskej kuchyne. Konzumácia cestovín zaberala výrazné miesto v domácnostiach.
Koláče patrili k sviatočným pokrmom, na ich prípravu sa používala kvalitnejšia pšeničná múka. Piekli sa výnimočne a ich sortiment nebol široký.
Chlieb patril k pokrmom, ktorý sa každodenne objavoval na rodinnom stole. Piekla si ho každá rodina sama, a to zvyčajne raz do týždňa. Množstvo upečených pecňov záviselo od počtu členov tej-ktorej domácnosti. Piekol sa prevažne z ražnej múky – chlebovej, v peci, do ktorej sa mestilo 6 – 8 pecňov chleba.
Kašovité jedlá patria medzi najstaršie pokrmy. Pripravovali sa z obilnín, najmä z prosa, neskôr z jačmenných krúpov, zemiakov atď..
K bežne pripravovaným pokrmom boli polievky, ktoré napr. na obed boli často jediným chodom. Polievky sa varili z rôznych druhov surovín, pričom prevažovali strukovinové polievky, ktoré sa pripravovali na sladko alebo nakyselo s pridaním mlieka a octu. Polievky sa zahusťovali zatrepávaním alebo zasmážením. Kyselé polievky bolo zvykom zajedať s chlebom. Varila sa aj kapustová a cesnaková polievka. Mäsové polievky sa varili zriedkavejšie, väčšinou len na významné rodinné udalosti a sviatky.
Mäsové jedla sa jedli zriedkavo, len na výročné sviatky a pri významnejších rodinných príležitostiach. V zime to bolo mäso zo zabíjačiek, najpr. čerstvé, potom z koryta, z rôsolu a potom údené. Hovädzie mäso sa kupovalo len na jar a v lete, a to len na nedeľu jedno kilo mäsa, z ktorého sa najprv urobila polievka a mäso sa jedlo so zemiakmi a chrenom. Na jeseň sa konzumovalo varené mäso z hydiny. Spestrením stravy bolo mäso z domácich králikov a holubou. Z hydiny bol rozšírený chov sliepok – vajcia, husí – perie a kačíc.
V domácnostiach sa používali aj strukoviny najmä fazuľa, hrach, cícer a šošovica na polievky i na rôzne kaše.
Zemiaky boli tiež podstatnou surovinou na prípravu jedál a tvorili súčasť každodennej stravy. Konzumovali sa samostatne, a to varené alebo pečené. Široké uplatnenie našli ako prídavok do iných pokrmov.
Mlieko /kravské a kozie/ bolo tiež nevyhnutnou základnou súčasťou každodennej stravy, či už surové alebo varené. Pilo sa sladké aj kyslé. Z mlieka robili aj mnohé mliečne výrobky: smotana, tvaroh, syr, maslo, …,
Sortiment pestovanej zeleniny a ovocia v minulosti nebol taký široký ako dnes. Zelenina a ovocie sa konzumovali v surovom i varenom stave. Zo zeleniny sa najviac konzumovala kapusta, na jeseň hlávková a v zime kvasená. Na zimu sa ovocie uschovávalo v čerstvom a sušenom stave. Varili sa aj rôzne lekváre.
Med sa používal ako sladidlo. V minulosti sa v domácnostiach obyčajne jedlo trikrát denne.

O našej dedine

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1820 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1730. Dobrá voda bola centrom Dobrovodského panstva, neskôr bola spravovaná z Chtelnice (rod Erdödy) a následne zo Smolenického zámku (rod Pálffy). Administratívne patrila pod Trnavské biskupstvo, Ostrihomské arcibiskupstvo a Nitriansku župu v Rakúsko-Uhorsku.

Nad obcou sa nachádza zrúcanina hradu Dobrá voda.